Aj Vaše deti dokážu triafať perličky od stola? Lebo tie moje sú hotový zázrak. A keď si už myslím, že ,,padla,, a nemôže ma už nič prekvapiť. Je to tu znova. Minule počas takéhoto perlenia mojich zlatíčok padla veta: – Mama s tebou nie je sranda!- Otáčam sa od pultu na ktorom pripravujem dvojchodový obed a oči mám vonku ako pristupnutá pískacia hračka nášho psa. No vážne! Že so mnou nie je sranda. Stačí keď pustím desať minútové video na cvičenia a pustím sa do tejto milej bolestivej aktivity. Pri mojej nadváhe a stále červenejším tváričkám sa spustí hurónsky rehot. Ale samozrejme poznáme sa a vieme, že je to v dobrom. No schválne majte v páse 40 centimetrov navyše a zdvíhajte s úsmevom nohu k hlave. Však pri pohľade na seba a na polohy, ktoré prechádzam, kým sa mi tento kúsok podarí vyzerám ako kocúr Garfield, ktorý sa snaží oblízať si zadnú nohu.

Smeje sa mi snáď aj to video. Do kelu. Ale čo už, tá čokoládka denne a energeťáky sa niekde museli zraziť. Beriem to ale pozitívne, lebo viem, že ak príde tuhá zima a vypnú nám plyn, ako nás stále dookola strašili, ja budem tá víťazná amazonka, ktorá sa bude hriať vlastnými zásobami. Aspoň u medveďov to tak funguje, dúfajme teda, že ma moje poctivo vypapané špeky nezradia. A potom ľudia príde na radu tá povestná detská úprimnosť. Ani neviem pri akej situácii to už bolo, pamätám si ale, že to bolo v škôlke. Taký láskyplný kompliment vám môže dať iba vaše dieťa. No čo vám po celom dni zdvihne náladu viac ako slová „ľúbim ťa “ od vlastného dieťaťa. Kráčame tak cestou domov. No vlastne iba ja, deti poskakujú a pobehávajú dopredu. Moje tempo je prispôsobené mojej zbožňovanej 50kilovej nadváhe, ktorú som si ako bonus doniesla po pôrode. Zrazu sa otočí to moje malé zlaté dievčatko a s neskonalou láskou v očkách mi hlasne povie: „Ale mami, ja ťa ľúbim aj keď si tučná.“ Ako že ako čo?! Tak robíme si srandu aj zo seba, ale ten pohľad do očiek plných lásky bol tak chutný.

O to viac že to hovorila so všetkou detskou vážnosťou. Chvíľu som nevedela čo zo sebou. Mozgový motorček pracoval na plné obrátky. Môj anjelik čakal na pochvalu a pozitívnu odpoveď. Moje ego sa urazilo a začalo so mnou držať tichú domácnosť. Moja veselšia stránka sa rehotala na plné obrátky a ja som premýšľala ako zareagovať bez toho aby sa tá moja milovaná princezná neurazila – ak by som sa začala smiať, alebo neostala smutná – keby som ukázala, že moje sebavedomie dostalo takú ranu, že s monoklom bude chodiť ešte týždeň. Nakoniec sme sa začali smiať všetci, lebo jej medzitým došlo ako to vyznelo a oči sa jej razom rozšírili a vyzerali ako čierne gule. Vystriedala všetky farby, včetne zelenej a ostala úplne ticho. No čo už. Deti sú skrátka úprimné. A niekedy si musíme dokázať urobiť srandu aj samy so seba. Detská láska= na nezaplatenie.