Téma financií sa týka každého z nás. Potrebujeme platiť účty a zabezpečiť istý štandard a úroveň nášho života. Potrebujeme pracovať, aby sme boli za našu vykonanú prácu patrične odmenení. Následne zo zarobených peňazí platíme účty, kupujeme, čo potrebujeme pre náš život v danom mesiaci, ženieme sa za zábavou, ktorá tiež niečo stojí, prípadne sa pokúsime aj niečo ušetriť. Čo ak niekoho práca nebaví a už si vizualizuje, že by chcel robiť niečo iné, čo mu však v realite neprichádza do cesty?

Dotyčná osoba však potrebuje hradiť svoje mesačné výdavky a nemôže si dovoliť vystúpiť z jedného zamestnania a čakať, či náhodou nepríde nová vytúžená práca. Mnohokrát však zmena prichádza práve z vystúpenia z komfortnej zóny. To znamená, že ešte nežijeme to, čo by sme chceli, ešte nemáme vysnívanú prácu, ale rozhodli sme sa netočiť v ustavičnom kolotoči a opustiť staré zabehnuté, ale už nevyhovujúce koľaje. Takéto rozhodnutie má zásadný význam, aby nám pripravilo nové možnosti, aby k nám prišlo niečo, čo sme vždy chceli, či už v podobe nového bývania, novej práce alebo nových možností vlastnej realizácie.

To znamená, že na financie je niekedy nevyhnutné si tak trochu počkať. Hojnosť je vnímaná rôzne a nepredstavuje pre každého to isté. Pocit hojnosti, blahobytu, že mám všetko, čo potrebujem a nič mi nechýba, nemusí byť práve super auto alebo luxusný byt v centre mesta. Niekto cíti, že by chcel bývať viac v spojitosti s prírodou v dome so záhradou na okraji mesta alebo na vidieku či polosamote. Aj to je v poriadku, aj to patrí k našej jedinečnosti. Sú jednotlivci, ktorí keď si svojím vlastným pričinením a silo vôle vytvoria takéto podmienky pre každodenné prežívanie ich života, až potom pocítia zadosťučinenie, spokojnosť, blaženosť a hojnosť. Financie k nim začnú prúdiť, pretože k nim necítia odpor a vnímajú ich ako prostriedok výmeny.