Manželstvo trvá 17 rokov, manželia od roku 2018. Manžel pije, teraz už je to v tej fáze, že pije aj v práci. Prišiel o vodičský preukaz kvôli alkoholu, aj napriek zákazu riadenia napitia sadol a išiel jeho jazda skončila nehodou. Takže trestný čin atď. Doma deti vo veku od 2 do 15 rokov. Na dennom poriadku je stále ponižovanie z jeho strany, neochota riešiť bežné starosti, nevšíma si deti, nehovorí s nami, ja ani deti nemáme pomaly ani čo na seba neexistuje že by som mohla ísť a kúpiť nám nové oblečenie. Vse zháním kde čo darujú. Rozbila sa nám posteľ ležím s dvojročným synom na zemi na madraci. Môj denný program je vstanem uvarím upratám obstarať deti.

Nemôžem nikam nikdy som nebola sama s kamarátkou napríklad na káve. Stále som s deťmi. Už som v tej fáze že všetko robím s donútením nič ma nebaví. Nebaví ma ráno vstať. Rozmýšľam nad útekom ale nemám kam. Po finančnej stránke som na ňom uviazaná, pretože mám len rodičovský príspevok. Chcela by som všetko zmeniť, chcela by som aby si nás vážil aby bol rád že varím upratám starám sa o rodinu. Nič stoho nie je…… Ja som už na úplnom dni. Moje psychické problémy sa zhoršujú.

Už sa hanbím aj s malým von pretože kočík čo mám je darovaný a nie je v úplne dobrom stave moje topánky sú v rozpade a tepláky jediný čo mám s dierami. Do práce nesmiem to mám od neho zakázané a ani by ma nikde nevzali, pretože vyzerám ako bezdomovec. Čím ďalej viac ma to štve, čo sa deje a kam to speje. Keby som vedela, že bude toľko piť, nikdy by som si ho nevzala a desaťkrát by som si to rozmyslela. Lenže to už nie je iba o pití. Je to aj o tom, ako sa k nám dvom správa a mne sa to jednoducho nepáči. Lenže nemám žiadne financie na to, aby som niekam utiekla a začala s deťmi nový normálny život. A toto mi práve príde smutné, pretože som si myslela, že budem v pohode a že manžel je ten pravý, ale zrejme to tak nie je bohužiaľ.